Zdolal kultový kopec Európy

Mont Blanc povazujú viacerí obdivovatelia a milovníci velhôr za najvyssí vrch Európy. Jeho výska je 4807 metrov. Avsak stále je otázne ci vrch Elbrus, ktorý lezí vo výske viac ako 5000 m. n. m., patrí k Európe alebo k Ázii. Mont Blanc je vsak urcite väcsím a známejsím symbolom vrcholu Európy. V nedelu 4. 8. z Bratislavy vycestovala skupina milovníkov velhôr a ich ciel cesty bol najvyssí vrch Európy Mont Blanc. Medzi tými, ktorí chceli zdolat "strechu Európy" bol aj Marián "Mako" Székely z Liptovského Mikulása. "Mont Blanc a Matterhorn sú dva vrchy, ktoré ma vzdy pritahovali. Aj napriek sporom o najvyssí vrch Európy, pre mna je to Mont Blanc," hovorí Mako. "Podla dlhodobých prognóz som vedel, ze najkrajsie a najvyrovnanejsie pocasie na Mont Blancu je práve zaciatkom augusta. Preto som vyhladal ponuky cestovných kancelárií, pricom jedna organizovala práve tento výstup. A tak s dalsími milovníkmi velhôr sme v nedelu vyrazili do francúzskeho Chamonix. V skupine nás bolo devät."

Záplavy z neba

Aj ked predpovede, ktoré Mako sledoval slubovali vzdy zaciatkom augusta pekné pocasie, sa tento rok nesplnili. A nebolo tak len v Alpách, ale v celej Európe, ktorú postihli silné záplavy. "Bývali sme v kempe v meste Chamonix a pocasie bolo velmi zlé. Neustále prsalo a kvôli tomu sme ani neuskutocnili aklimatizacný výstup na 2525 m vysoký Le Brévent," spomína Mako. "Pripravovali sme sa v ladovci Mer de Glace, aby sme si osvojili orientáciu a pohyb v takomto teréne. Ja mám skúsenosti s pohybom v zasnezenom teréne, ale viacerí clenovia nasej skupiny nemali este nikdy v zivote na nohách "macky". Avsak aj z ladovca nás vyhnal dázd, ktorý akoby niekto lial z vedra. Kazdý den sme chodili za miestnymi horskými vodcami, ale stále rovnaká odpoved - zlé pocasie, nepriaznivé podmienky a navyse napadol cerstvý sneh. Nasa pôvodná trasa na najvyssí vrch Európy mala viest lanovkou na Aig. du Midi (3842 m. n. m.) a odtial pokracovat na vrchol cez ladovec. Vodcovia nám túto trasu neodporucili, lebo v ladovci z cerstvo napadnutého snehu hrozili pády lavín. Tak sme túto trasu zavrhli."

Aspon chata Gouter

Členovia výpravy aj napriek nepriaznivému pocasiu hladali moznosti a cesty ako uskutocnit výstup. "Uz sme rozmýslali, ze pôjdeme domov, lebo dázd neprestával a vo výske nad 1500 metrov husto snezilo. Na koniec týzdna vsak boli predpovede priaznivejsie a tak sme sa rozhodli, ze vystúpime aspon na chatu Gouter (3800 m) a potom uvidíme. Zo St. Gervais (800 m. n. m.) sme isli zubackou az na Bellevue (1800 m. n. m.). Z konecnej zástavky sme museli este zvládnut prevýsenie 2000 m cez Nid d Aigle (2400 m. n. m.) a na vysokohorskú chatu Aiguille de Gouter (3818 m. n. m.). Na chatu sme isli kompletne nalození stanmi, potravinami a výstrojou devät hodín. Od 2500 m sme liezli v skalách, ktoré boli navyse pokryté snehom. Do 2000 m pocasie vsak bolo krásne a svietilo slnko. Potom sa pokazilo a padal sneh. Kedze streda 9. 8. patrila výrociu prvého výstupu na Mont Blanc vela ludí si ho chcelo pripomenút výstupom. Preto sme stretali ludí, ktorí vystupovali na Gouter. Ked sme boli na chate Gouter opät sa pokazilo pocasie. Pocas pekného pocasia boli nase plány jednoznacné. O druhej ráno by sme vyrazili na lahko smerom hore. O siestej na vrchole východ slnka a cesta naspät. Ideálne, ale skoda, ze sme nevyrazili o den skôr, lebo pri ceste na chatu Gouter bolo pocasie naozaj ideálne..."

A predsa...

Pocas noci sa tak zhorsilo pocasie, ze výprava sa musela ráno vyhrabávat spod snehu. Väcsina rozhodla, ze hore nejdú a vrátia sa na Slovensko. "Stvrtok ráno husto snezilo a vsetci uz chceli odíst domov," spomína Mako. "Ja som mal vsak tusenie, ze pocasie sa zlepsí a nakoniec sa nám výstup podarí. Moje predpovede sa splnili. Hmla presla doslova az do gýcového pocasia z pohladníc a my sme sa mohli vydat na vrchol len v krátkych rukávoch. Z tábora som siel hore sólo a cesta mi trvala nieco cez styri hodiny. Neskôr vsak opät padla hustá hmla a zacalo snezit. Na ostatných som pockal na vrchole. O druhej popoludní sa ostatní postupne dostali na vrchol. Súcasne s nami vystúpili na Mont Blanc aj Fíni. Tí prisli z druhej strany od Midi. Z deviatich clenov nasej skupiny sme vysli na vrchol siesti. Pri ceste naspät sa opät zhorsilo pocasie a nevideli sme ani meter pred seba. O piatej popoludní sme sa vsak vsetci v poriadku dostali do násho tábora. Vyspali sme sa a o siestej ráno sme vyrazili k zubacke. Kedze sme isli s kamarátom Badom sólo, sme ju "chytali" o tretej popoludní a ostatní o dve hodiny neskôr."

Odmenu nedostal

"Som velmi rád, ze sa nám nakoniec výstup podaril. Aj ked som bol ukrátený o ten pohlad na celé Alpy, ktoré boli pod nami. Na vrchole bolo doslova ako v prácovni a nevidel som meter pred seba. Mont Blanc je kultový kopec a nelutujem, ze sa mi nedostalo odmeny - pohladu okolo seba. Velkolepý pocit ostal vo mne a som spokojný. V budúcnosti, mozno uz o rok, vyskúsam zdolat Matterhorn alebo Elbrus. A uz vopred sa na to velmi tesím," dodáva na záver Mako.